MENU
Trenčín je mesto na západnom Slovensku a je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Leží blízko českých hraníc a asi 120 km od hlavného mesta Bratislavy. Rovinatú Trenčiansku kotlinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. Mesto má rozlohu 81,99 km2 a takmer 55 000 obyvateľov. Dominantou mesta je stredoveký Trenčiansky Hrad, ktorý sa týči nad mestom na skale.
História
Trenčín spoločne s Nitrou a Bratislavou patrí k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré sa v kronikách spomínajú už v 11. storočí. Jeho strategicky kľúčová poloha v blízkosti troch karpatských priesmykov na križovatke obchodných ciest robila z Trenčína dôležitý oporný bod a administratívne centrum celého stredného Považia.
Najstaršie archeologické nálezy dokazujú prítomnosť človeka v Trenčíne už pred 200 000 rokmi. Už v období pred príchodom Keltov viedla cez územie Trenčína, cez Vlársky priesmyk a ďalej povodím Moravy jedna z vetiev známej Jantárovej cesty, po ktorej putovali zo Stredomoria do oblastí Pobaltia etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci.
Na prelome nášho letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene prichádzajúce na územie západného Slovenska zo severu a západu. Najznámejší z nich boli Kvádi, ktorí spolu s Markomanmi, sídliacimi na susednej južnej Morave, viedli časté boje s légiami Rímskej ríše. K najvýznamnejšiemu stretu oboch súperov došlo v čase tzv. Markomanských vojen, keď sa víťazná II. légia pomocná dostala až do oblasti Trenčína, kde na prelome rokov 179 – 180 prezimovala. Túto udalosť pripomína známy Rímsky nápis na hradnej skale, ktorý radí Trenčín do exkluzívnej skupiny európskych miest s antickou minulosťou.
Najstaršia písomná zmienka o Trenčianskom hrade sa však nachádza už v presnejšie nedatovanej správe v Uhorských gestách. Viaže sa k roku 1067, kedy prebiehali boje medzi uhorským kráľom Šalamúnom a českým kniežatstvom. Samotné mesto Trenčín sa spomína v tzv. Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom.
Mesto trpelo najmä kuruckým povstaním proti Habsburgovcom a 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta odohrala bitka pri Trenčíne. Dva roky na to sa v meste rozšíril mor a zabil približne 1600 obyvateľov. V roku 1790 postihol mesto katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto a ťažko poškodil Farský kostol a faru. Dal tiež definitívnu bodku za slávou Trenčianskeho hradu, z ktorého zostali iba ruiny. Hrad bol obnovený až začiatkom 20. storočia.
V roku 1867 bol Trenčín povýšený zo „slobodného kráľovského mesta“ na „mesto s mestským úradom“ a dostal sa pod priamu kontrolu trenčianskeho župana. Trenčín opäť prekvital v období prvej Československej republiky a v rokoch 1940 až 1945, keď chvíľu existovala Slovenská republika, sa opäť stal hlavným mestom Trenčianskej župy.
