Po šiestich dňoch s piatimi zápasmi sa Kanada mohla tešiť z celkového víťazstva – už šiesteho v rade. Mladí hráči s košíkmi na tvárach oslavovali zlato ako by práve vyhrali majstrovstvá sveta – mnohým hráčom, ktorí v apríli ešte „zarezávajú“ vo svojich kluboch v zámorí – Ivan Hlinka Memorial Cup šampionát akoby skutočne nahrádzal…
„Je to skvelý pocit mať zlato, práve preto sme sem prišli. Dá sa teda povedať: misia splnená,“ bol spokojný po zápase a vôbec celom turnaji útočník Brayden Point, ktorý si pripísal dve pekné asistencie. „Vedeli sme, že súper je na tom dobre technicky, tak sme sa snažili hrať čo najlepšie v obrane. Ale musíme pochváliť Billiu. Počas celého turnaja hral skvele a vo finále znova zachytal výborne.“
Finálový zápas ale nebol len o dobrom brankárovi. Ako už Point spomínal, snažili sa mu vzadu čo najviac pomáhať, marili šance zdatných Američanov, ktorí narobili problémy Slovákom, Rusom, a motali hlavy aj Fínom či Čechom. „Mali sme dobrý vstup do zápasu. Splnili sme, čo nám tréneri nadiktovali. Sú to múdri tréneri, každý z nás sa snažil hrať čo najlepšie „podľa plánu“ a myslím, že zavážila aj sila kolektívu,“ okomentoval Point svoj pohľad na to, čo spravila Kanada „správne“, že zápas zvládla lepšie.
Ako už sme spomínali, Kanada získala zlato už po šiesty raz v rade. Neraz počas turnaja to nebolo to pravé orechové a určite hráči cítili tlak nielen od fanúšikov. „Cítili sme tlak na to, aby sme pokračovali v tejto sérii, ale mali sme aj zdravé sebavedomie v základnej skupine. Nie každý zápas bol jednoduchý, ale aj to bolo pre nás dobré, že sme sa s tým pobili a ukázali sme srdce.“